Nájdu sa aj farboslepí.

Autor: Juro Chromiak | 16.5.2011 o 9:51 | (upravené 16.5.2011 o 9:57) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  133x

Viem, že to odo mňa nebude moc pekné, ale nedá mi nereagovať na článok Ľudmily Kolesárovej, Tolerujem lebo poznám farby.

Slečna Kolesárová písala, že život nepotrebuje amatérskych sudcov. Je pravda, že sa nepatrí súdiť knihu podľa obalu, ale bohužiaľ, vyrastal som v post komunistickom štáte, v ktorom sa tradovalo, že kto má tetovanie, bol na 100% v base. Ja osobne keď uvidím v autobuse Imra, ktorý smrdí, má mastné vlasy a nepustí si sadnúť staršiu ženu, ktorá očividne ledva stojí na nohách, pomyslím si o ňom, že je kretén, idiot a nevychovanec. A po pravde, nezajíma ma, či jeho matka prekonala obrnu a či pendluje aj sto krát za deň za ňou z práce domov.

Ani keď uvidím Denisu, ktorá chodí oblečená ako kurva a keď okolo nej prechádzam, prebodne ma nenávistným pohľadom. Jediné čo si o nej pomyslím je, že kurva je a nemienim za ňou bežať a pýtať sa jej, prečo sa na mňa pozrela tak nenávistne.

Keď uvidím Filipa, na ktorom je očividné, že je homosexuál, tak tento fakt mi na ňom vadí asi najmenej. Jediné čo by mi vadilo na Filipovi je, ak by ma začal obchytkávať a dávať mi nemiestne návrhy.

A Jakub, ktorý pochádza zo sociálne slabšej rodiny a začne šikanovať svojich spolužiakov, kradnúť im desiatu a za odmenu im nechá na ruke pár modrín. Tolerancia áno, ale iba odtiaľ potiaľ.

 

Priznávam sa, že som človek, ktorý hodnotí ľudí podľa výzoru. No sú to ľudia môjmu srdcu nie blízki a takí, ktorých ani poznať nechcem. To, že si ja o Denise pomyslím, že je kurva, nejako jej to neublíži, lebo nevie kto som a neviem kto je ona. A vonkoncom neviem čo si ona pomyslí o mne, a po pravde, vôbec ma to nezaujíma. Neviem čo sa odohráva iným ľudom v hlave, no keď vidím ako na mňa čumia v autobuse lebo mám hudbu viac nahlas ako sa patrí a dovolím si otvoriť okno aby sa v autobuse dalo čo i len trochu dýchať, pousmejem sa a pre mňa za mňa nech si o mne myslia aký som neokrôchaný kokot. Je to možno alibizmus, no nech hodí kameň kto je bez viny.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Každý človek má svoj príbeh a ak by sme ich chceli poznať všetky, nežili by sme svoj vlastný.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Klasická nedeľa kedysi: Kostol, obed, futbal. Boli to zlaté časy

Bratislava bola o polovicu menšia, ale na futbal chodilo desaťkrát viac ľudí.

DOMOV

Podnikateľ Lunter chce poraziť Kotlebu

Známy podnikateľ Ján Lunter založil firmu na zdravé potraviny.

EKONOMIKA

Odhalili daňový podvod so sušenými hríbmi

Spoločnosti zrejme predpokladali, že dodávka nebude podozrivá.


Už ste čítali?